Sv. Ignác Brjančaninov: Pole 3

            Hriech sa pre nás stal tak bežným kvôli pádu, ktorý absorboval všetky kvality a úmysly duše. Odmietnutie hriechu, ktorý sa stal časťou duše, vyžaduje odmietnutie duše samej. Tento druh odmietnutia duše je nevyhnutný pre vlastnú spásu. Odmietnutie prirodzenosti poškvrnenej hriechom je nevyhnutné pre dosiahnutie prirodzenosti obnovenej Kristom. Keď hoci len malá časť jedla bola otrávená, celé jedlo sa zahodí. Tanier je starostlivo umytý a až potom na ňom servíruje nové jedlo. Jedlo, ktoré bolo z časti poškvrnené jedom možno nazvať samotným jedom.

            Aby sme nasledovali Krista, musíme sa najprv vzdať vlastnej múdrosti a  vôle. Ako múdrosť tak aj vôľa našej padnutej prirodzenosti je úplne presiaknutá hriechom a nemôže byť zladená s Božou múdrosťou a vôľou. Iba ten, kto odmietne svoju múdrosť, môže prijať Božiu múdrosť a iba ten, kto odmietne vlastnú vôľu, je schopný plniť Božiu vôľu.

            Aby sme nasledovali Krista, vezmime svoj kríž. Prijatie kríža sa nazýva ochotné, zbožné podriadenie sa Božiemu úsudku, napriek všetkej bolesti, ktoré môže byť daná alebo dovolená Božou prozreteľnosťou. Reptanie a hnev počas bolesti a ťažkostí je odmietnutím kríža. Iba ten, kto vezme svoj kríž, môže nasledovať Krista – podriaďuje sa Božej vôli a pokorne uznáva, že si zaslúži každý súd a trest.

            Pán, ktorý nám prikázal obetovať seba samých, zriecť sa sveta a niesť svoj kríž, nám dáva silu naplniť tento príkaz. Kto sa rozhodne naplniť tento príkaz a hneď sa o to aj pokúša, spoznáva jeho nevyhnutnosť. Toto učenie, ktoré sa zdá kruté pre povrchnú a klamnú telesnú myseľ, sa ukazuje ako plné múdrosti a plné dobrých vecí. Povoláva padnutých k spáse, mŕtvych k životu a tých pochovaných v pekle do neba.

            Tí, ktorí sa nechcú dobrovoľne vzdať seba samých a sveta, sú násilne donútení urobiť jedno i druhé. Keď príde nevyhnuteľná smrť, musia nechať za sebou všetko, čo milovali. Ich seba zrieknutie bude také extrémne, že budú prinútení odhodiť dokonca svoje telá, nechajúc ich hnilobe a červom.

            Sebaláska,  upnutie sa k pominuteľným veciam a naplnenie starosťami – toto je ovocím sebaklamu, slepoty, duchovnej smrti. Sebaláska je zvrátená láska k sebe samým. Taká láska je nerozumná a pochabá. Kto je plný sebalásky, vášnivý v pomíňajúcich potešeniach a hriešnom pôžitkárstve, je svojím vlastným nepriateľom. Je vrahom seba samého. Sebaláskou a uspokojovaním seba samého skončí nenávidením a zničením seba samého po celú večnosť.

            Pozrime sa okolo, my, ktorí sme zabávaní, zahalení a oklamaní svetom. Zobuďme sa my, ktorí sme boli očarení svetom, ktorý nás priviedol k zrieknutiu sa nášho skutočného sebapoznania. Učme sa z vecí, ktoré sa neustále stávajú okolo nás. To, čo sa stáva okolo nás, to sa neodvratne stane taktiež nám.

            Ak niekto strávi celý svoj život úsilím o získanie pôct a slávy, vezme si ich do večnosti? Nenechá azda tu na zemi všetky svoje bombastické tituly, ocenenia, pôžitky, ktorými sa obklopil? Nevstúpil takýto človek do večnosti iba so svojimi skutkami a kvalitami, ktoré si nadobudol počas svojho pozemského života? (Pole, kapitola 1, odstavec 10-17.) 

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK