Feed on
Posts

Archive for the 'Večný život' Category

Premenenie Pána - Mt 17, 1-9

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Prorok nazýva zem miesto svojho putovania a sám seba pútnikom na zemi: „Veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia“ (Ž 39, 13). Aká jasná a hmatateľná pravda, napriek tomu zabudnutá napriek svojej samozrejmosti. Som cudzincom na zemi – vstúpil som na ňu narodením a opustím ju skrze smrť. Som pútnikom na zemi, kde som bol presťahovaný z Edenu, kde som sa znesvätil a poškvrnil hriechom. Vyjmem sa zo sveta, z tohto môjho dočasného vyhnanstva, do ktorého som bol daný mojím Bohom, aby som sa posúdil a očistil od hriešnosti a pripravil na život v nebi. Pre moju tvrdohlavosť a zvrátenosť mal by som byť večne zatratený v temnote pekla. Som pútnikom na zemi – začal som putovanie v kolíske a skončím ho v hrobe. Putujem od mladosti k stareckej vetchosti. Putujem cez rôzne svetské okolnosti a situácie. Som len pútnik, ako všetci moji otcovia. Moji otcovia boli cudzincami a pútnikmi na zemi – vstúpili tu narodením a odišli skrze smrť. Nie sú žiadne výnimky. Žiadny človek neostáva naveky na zemi. Aj ja odídem. Už som začal svoju poslednú cestu, zoslabol som podrobený starému veku. Pôjdem stadiaľ podľa nezmeniteľného zákona a mocného nariadenia môjho Stvoriteľa a Boha.

            Uvedomme si, že sme len pútnikmi na zemi. Jedine tak budeme schopní vydať správne vyúčtovanie z nášho pozemského života. Jedine tak budeme môcť dať nášmu životu správny smer a použiť ho na dosiahnutie blaženej večnosti; nie pre ničotu, nie pre skazu. Pád nás oslepil a stále oslepuje! Po akomkoľvek dlhom čase budeme prinútení čeliť pravdám, ktoré sú tak zrejmé, že nepotrebujú žiadne potvrdenie.

            Keď sa pútnik na svojej ceste zastaví v dome pre pútnikov, nevenuje príliš pozornosti stavu toho domu. Prečo by aj, veď tam ostáva len na krátky čas. Je spokojný iba s jednoduchými nevyhnutnosťami; nemrhá peniazmi, ktoré potrebuje na pokračovanie svojej cesty a na nájdenie ubytovania v veľkom meste, do ktorého cestuje. Trpí núdzu a nedostatok pohodlia s trpezlivosťou, pretože vie, že sú to nepríjemnosti, ktorým čelí každý, kto cestuje. Neupína sa k žiadnym veciam v tejto ubytovni, nech by boli akokoľvek atraktívne. Nestráca čas zbytočnými vecami, pretože potrebuje všetok čas použiť na dokončenie namáhavej cesty. Je neustále ponorený do uvažovania o slávnom hlavnom meste, do ktorého cestuje; uvažuje o ťažkostiach, ktoré musí na ceste prekonať a o rôznych veciach, ktoré môžu jeho putovanie uľahčiť; uvažuje o možnosti prepadnutia zlodejmi na ceste, o smútku tých, ktorí neboli schopní dokončiť cestu a o preveľkom šťastí tých, ktorí ju úspešne dokončili. Po zotrvaní v ubytovne na nevyhnutný čas, pútnik poďakuje vlastníkovi, odchádza a zabúda na ubytovňu alebo si ju len matne pamätá, pretože jeho srdce k nej nepriľnulo.

            Nadobudnime si rovnaký nezáujem voči svetu. Nemrhajme bláznivo schopnosťami duše a tela; nedávajme ich ako obetu márnemu a pomíňajúcemu svetu. Ochráňme sa pred pripútaním ku krátkodobým a materiálnym veciam, aby tak svet nám nezabránil nájsť tie nebeské a večné. Ochráňme sa pred našimi nenásytnými a neuhasiteľnými túžbami, ktoré iba urýchľujú pád v hroznej miere. Ochráňme sa pred nadbytočnosťami a uspokojme sa s tým, čo je nevyhnutné. Upriamujme svoju pozornosť k životu po smrti, ktorý nemá konca.

            Spoznajme Boha, ktorý nám prikázal, aby sme ho poznali a vedie nás k tomuto poznaniu skrze svoje slovo a milosť. Priľnime k Bohu počas tohto pozemského života. Ponúka nám najintímnejšie zjednotenie so sebou samým a dáva nám istú mieru času – pozemský život, aby sme k tejto jednote dospeli. Nejestvuje žiaden iný čas, okrem tohto obmedzeného pozemského života, kedy sa s ním môžeme zjednotiť. Ak to nenastane počas tohto času, nestane sa to nikdy. Staňme sa priateľmi s obyvateľmi neba, so svätými anjelmi a svätými, aby nás prijali do „večného domova“ (Lk 16, 9). Poznajme tiež padnutých duchov, tých zlých a hrozných nepriateľov ľudského pokolenia, aby sme sa vyhli ich pasciam a večnému životu s nimi v plameňoch pekla. Nech Božie slovo osvecuje našu cestu (porov.: Ž 118, 105). (Pole, kapitola 1, odstavec 33-37.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

Tito Colliander: Cesta asketikov. Kapitola 3. – O záhrade srdca

Read Full Post »