Feed on
Posts

Archive for the 'Smrť' Category

26. Nedeľa po ZSD - Lk 12, 16-21

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

Premenenie Pána - Mt 17, 1-9

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Prorok nazýva zem miesto svojho putovania a sám seba pútnikom na zemi: „Veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia“ (Ž 39, 13). Aká jasná a hmatateľná pravda, napriek tomu zabudnutá napriek svojej samozrejmosti. Som cudzincom na zemi – vstúpil som na ňu narodením a opustím ju skrze smrť. Som pútnikom na zemi, kde som bol presťahovaný z Edenu, kde som sa znesvätil a poškvrnil hriechom. Vyjmem sa zo sveta, z tohto môjho dočasného vyhnanstva, do ktorého som bol daný mojím Bohom, aby som sa posúdil a očistil od hriešnosti a pripravil na život v nebi. Pre moju tvrdohlavosť a zvrátenosť mal by som byť večne zatratený v temnote pekla. Som pútnikom na zemi – začal som putovanie v kolíske a skončím ho v hrobe. Putujem od mladosti k stareckej vetchosti. Putujem cez rôzne svetské okolnosti a situácie. Som len pútnik, ako všetci moji otcovia. Moji otcovia boli cudzincami a pútnikmi na zemi – vstúpili tu narodením a odišli skrze smrť. Nie sú žiadne výnimky. Žiadny človek neostáva naveky na zemi. Aj ja odídem. Už som začal svoju poslednú cestu, zoslabol som podrobený starému veku. Pôjdem stadiaľ podľa nezmeniteľného zákona a mocného nariadenia môjho Stvoriteľa a Boha.

            Uvedomme si, že sme len pútnikmi na zemi. Jedine tak budeme schopní vydať správne vyúčtovanie z nášho pozemského života. Jedine tak budeme môcť dať nášmu životu správny smer a použiť ho na dosiahnutie blaženej večnosti; nie pre ničotu, nie pre skazu. Pád nás oslepil a stále oslepuje! Po akomkoľvek dlhom čase budeme prinútení čeliť pravdám, ktoré sú tak zrejmé, že nepotrebujú žiadne potvrdenie.

            Keď sa pútnik na svojej ceste zastaví v dome pre pútnikov, nevenuje príliš pozornosti stavu toho domu. Prečo by aj, veď tam ostáva len na krátky čas. Je spokojný iba s jednoduchými nevyhnutnosťami; nemrhá peniazmi, ktoré potrebuje na pokračovanie svojej cesty a na nájdenie ubytovania v veľkom meste, do ktorého cestuje. Trpí núdzu a nedostatok pohodlia s trpezlivosťou, pretože vie, že sú to nepríjemnosti, ktorým čelí každý, kto cestuje. Neupína sa k žiadnym veciam v tejto ubytovni, nech by boli akokoľvek atraktívne. Nestráca čas zbytočnými vecami, pretože potrebuje všetok čas použiť na dokončenie namáhavej cesty. Je neustále ponorený do uvažovania o slávnom hlavnom meste, do ktorého cestuje; uvažuje o ťažkostiach, ktoré musí na ceste prekonať a o rôznych veciach, ktoré môžu jeho putovanie uľahčiť; uvažuje o možnosti prepadnutia zlodejmi na ceste, o smútku tých, ktorí neboli schopní dokončiť cestu a o preveľkom šťastí tých, ktorí ju úspešne dokončili. Po zotrvaní v ubytovne na nevyhnutný čas, pútnik poďakuje vlastníkovi, odchádza a zabúda na ubytovňu alebo si ju len matne pamätá, pretože jeho srdce k nej nepriľnulo.

            Nadobudnime si rovnaký nezáujem voči svetu. Nemrhajme bláznivo schopnosťami duše a tela; nedávajme ich ako obetu márnemu a pomíňajúcemu svetu. Ochráňme sa pred pripútaním ku krátkodobým a materiálnym veciam, aby tak svet nám nezabránil nájsť tie nebeské a večné. Ochráňme sa pred našimi nenásytnými a neuhasiteľnými túžbami, ktoré iba urýchľujú pád v hroznej miere. Ochráňme sa pred nadbytočnosťami a uspokojme sa s tým, čo je nevyhnutné. Upriamujme svoju pozornosť k životu po smrti, ktorý nemá konca.

            Spoznajme Boha, ktorý nám prikázal, aby sme ho poznali a vedie nás k tomuto poznaniu skrze svoje slovo a milosť. Priľnime k Bohu počas tohto pozemského života. Ponúka nám najintímnejšie zjednotenie so sebou samým a dáva nám istú mieru času – pozemský život, aby sme k tejto jednote dospeli. Nejestvuje žiaden iný čas, okrem tohto obmedzeného pozemského života, kedy sa s ním môžeme zjednotiť. Ak to nenastane počas tohto času, nestane sa to nikdy. Staňme sa priateľmi s obyvateľmi neba, so svätými anjelmi a svätými, aby nás prijali do „večného domova“ (Lk 16, 9). Poznajme tiež padnutých duchov, tých zlých a hrozných nepriateľov ľudského pokolenia, aby sme sa vyhli ich pasciam a večnému životu s nimi v plameňoch pekla. Nech Božie slovo osvecuje našu cestu (porov.: Ž 118, 105). (Pole, kapitola 1, odstavec 33-37.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Ak niekto strávil svoj život zhromažďovaním bohatstva, ušetril veľkú kopu peňazí, kúpil veľké plochy pôdy, založil podniky s vysokým ziskom, žil v palácoch žiariacich zlatom a mramorom, nechával sa voziť v nádherných kočiaroch – mohol si niečo z toho vziať do večnosti? Nie! Všetko nechal na zemi a uspokojil sa s poslednou potrebou tela pre maličký kúsok zeme, ktorý je rovnaký pre všetkých mŕtvych ľudí.

            Kto strávil svoj život v honbe za pôžitkami a potešeniami tela, kto strácal čas s priateľmi hraním hier a iných nezmyslov, kto hodoval honosných hostinách, je nakoniec nevyhnutne odtiahnutý od svojho zvyčajného života. Prichádza staroba, choroba a nakoniec hodina oddelenia duše od tela. Potom spozná, ale príliš neskoro, že slúženie svojím vášňam a túžbam je nič iné než sebaklam a žitie pre pôžitky tela a hriechu je životom bez zmyslu.

            Úsilie o svetský úspech – aké je to čudné a hrozné! Toto hľadanie úspechu je šialenstvom. Sotva je takýto úspech dosiahnutý, okamžite stráca svoju hodnotu a honba za ďalším je obnovená s novým zápalom. Človek nikdy nežije šťastne v prítomnosti; žije iba pre budúcnosť, usilujúc o veci, ktoré ešte nemá. Tieto veci priťahujú srdce človeka skrze snenie a nádej pre ich nadobudnutie. Keď je človek takto neustále klamaný, ženie sa za týmito vecami počas celého svojho života, kým ho nevezme neočakávaná smrť. Ako niekto môže vysvetliť že táto túžba, ktorá považuje každého za bezduchého zradcu a vládne nad každým, priťahuje tak mnohých? Do našich sŕdc bola vložená túžba po večnej blaženosti. Ale my sme padli a naše srdcia oslepené pádom, hľadajú v čase a na zemi to, čo existuje iba vo večnosti a v nebi.

            Rovnaký osud, ktorý navštívil mojich otcov a bratov, navštívi aj mňa. Oni zomreli a aj ja zomriem. Opustím svoju celu; opustím moje knihy, moje šaty, môj písací stolík, za ktorým som strávil mnoho hodín. Opustím všetko, čo som potreboval alebo som si myslel, že potrebujem počas tohto pozemského života. Vynesú moje telo z cely, kde som žil v očakávaní večného života a domova. Vynesú moje telo a dajú ho zemi, ktorá poslúžila na stvorenie ľudského tela. Tento istý osud navštívi aj vás, bratia, ktorí čítate tieto slová. Tak isto zomriete, nechajúc zemi všetko, čo je zo zeme. Iba so svojimi dušami vstúpite do večnosti.

            Ľudská duša naberá tie kvality, ktoré sú v zhode s jej aktivitami. Tak ako zrkadlo ukazuje obraz objektov, ktoré sú pred neho položené, tak aj duša je opečiatkovaná otlačkom svojich skutkov, činností a okolia. Zatiaľ čo zrkadlo stráca odrazené obrazy, keď sú objekty odstránené spred neho, duša si drží tieto otlačky. Môžu byť zotreté alebo odstránené inými, ale to vyžaduje prácu a čas. Tieto otlačky, ktoré sú vtlačené duši v hodine smrti, ostávajú časťou duše navždy a garantujú buď večné blaženosť alebo večné utrpenie.

            „Nik nemôže slúžiť dvom pánom“ (Mt 6, 24), povedal Pán padnutému človeku, odhaľujúc pred ľudstvom stav, do ktorého bolo privedené následkom pádu. Podobným spôsobom lekár odhaľuje pacientovi jeho fyzický stav, do ktorého ho priviedla choroba, a ktorý sám nemôže pochopiť. Kvôli našej duchovnej chorobe, potrebujeme včasné zrieknutie sa o odmietnutie sveta pre našu spásu. „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“

            Skúsenosť neustále potvrdzuje správnosť tohto pohľadu na morálnu chorobu ľudstva, ktorú presvätý Lekár v spomenutom výroku (porov.: Mt 6, 24) vyjadril s rozhodnou priamosťou – rozmaznané hriešne a márnivé túžby vždy vedú k posadnutosti s nimi a po tejto posadnutosti prichádza otroctvo, ktoré je smrťou všetkého duchovného. Tí, ktorí sa dali viesť takýmito túžbami a telesným zmýšľaním, boli nimi zotročení, zabudli na Boha a večnosť, premrhali svoj pozemský život a zomreli večnou smrťou.“ (Pole, kapitola 1, odstavec 18-24.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »