Feed on
Posts

Archive for the 'Sláva' Category

            Zrieknime sa túžby po poctách a ľudskej chvály! Nenaháňajme sa po pozíciách a tituloch ani nesiahajme po nečestných a nedôstojných prostriedkoch na ich dosiahnutie, vysmievajúc sa Božiemu zákonu, svedomiu a dobru našich bratov. Takéto prostriedky sú najčastejšie používané pre dosiahnutie pozemskej slávy. Kto je infikovaný a zotročený márnou svetskou slávou, je neschopný veriť v Krista. Veď Kristus povedal: „Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!“ (Jn 5, 44). Ak Božia prozreteľnosť nám dala pozemskú moc, tak použime to, aby sme sa stali dobrodincami ľudstva. Odmietnime tento dušu otravujúci – tak nebezpečný pre ľudskú dušu – bláznivý a zavrhnutiahodný egoizmus, ktorý mení tých, ktorí sú ním infikovaní do zvierat a démonov, ktorí sa stávajú pliagou ľudstva a zloduchmi i proti sebe samým.

            Milujme Božiu vôľu nadovšetko. Uprednostňujme ju pred všetkým. Nenáviďme všetko, čo jej protiví so spravodlivým a Bohu milým hnevom. Keď naša prirodzenosť, poškvrnená hriechom, povstane proti učeniu Evanjelia, pohrdnime našou prirodzenosťou odmietnutím jej túžob a potrieb. Čím viac rozhodnejší bude náš spravodlivý hnev, tým viac rozhodnejšie bude naše víťazstvo nad hriechom a našou prirodzenosťou, ktorá je zotročená hriechom, a tým viac bude rýchlejší náš duchovný triumf.

            Keď sa príbuzní usilujú odviesť ťa od konania Božej vôle, nasmeruj svoj spravodlivý hnev voči ním podobne ako ovce prejavujú svoj hnev voči vlkom. Nepredstierajú, že sú vlkmi, ani sa nebránia s vycerenými zubami. „Hľa  posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice“ (Mt 10, 16). Tento svätý hnev namierený na príbuzných pozostáva v zotrvaní oddanosti Bohu a odmietnutím padnutej ľudskej vôli, aj keď títo ľudia sú naši najbližší príbuzní. Ide o statočnú trpezlivosť uprostred záplavy ich útokov; ide o modlitbu za ich spásu a nie o zlé slová alebo skutky, ktoré odhaľujú hnev padnutej prirodzenosti. Takýto hnev sa protiví Bohu.

            „Nemyslite si,“ hovorí Spasiteľ, „že som priniesol pokoj na zem: Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre“ (Mt 10, 34-35). Svätý Ján Klimak vysvetľuje tieto Pánove slová takto: „Prišiel oddeliť milovníkov Boha od milovníkov sveta; telesné od duchovného; milujúcich chválu od pokorných. Boh je potešený oddelením, keď je urobené z lásky k nemu.“ (Pole, kapitola 1, odstavec 29-32.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Hriech sa pre nás stal tak bežným kvôli pádu, ktorý absorboval všetky kvality a úmysly duše. Odmietnutie hriechu, ktorý sa stal časťou duše, vyžaduje odmietnutie duše samej. Tento druh odmietnutia duše je nevyhnutný pre vlastnú spásu. Odmietnutie prirodzenosti poškvrnenej hriechom je nevyhnutné pre dosiahnutie prirodzenosti obnovenej Kristom. Keď hoci len malá časť jedla bola otrávená, celé jedlo sa zahodí. Tanier je starostlivo umytý a až potom na ňom servíruje nové jedlo. Jedlo, ktoré bolo z časti poškvrnené jedom možno nazvať samotným jedom.

            Aby sme nasledovali Krista, musíme sa najprv vzdať vlastnej múdrosti a  vôle. Ako múdrosť tak aj vôľa našej padnutej prirodzenosti je úplne presiaknutá hriechom a nemôže byť zladená s Božou múdrosťou a vôľou. Iba ten, kto odmietne svoju múdrosť, môže prijať Božiu múdrosť a iba ten, kto odmietne vlastnú vôľu, je schopný plniť Božiu vôľu.

            Aby sme nasledovali Krista, vezmime svoj kríž. Prijatie kríža sa nazýva ochotné, zbožné podriadenie sa Božiemu úsudku, napriek všetkej bolesti, ktoré môže byť daná alebo dovolená Božou prozreteľnosťou. Reptanie a hnev počas bolesti a ťažkostí je odmietnutím kríža. Iba ten, kto vezme svoj kríž, môže nasledovať Krista – podriaďuje sa Božej vôli a pokorne uznáva, že si zaslúži každý súd a trest.

            Pán, ktorý nám prikázal obetovať seba samých, zriecť sa sveta a niesť svoj kríž, nám dáva silu naplniť tento príkaz. Kto sa rozhodne naplniť tento príkaz a hneď sa o to aj pokúša, spoznáva jeho nevyhnutnosť. Toto učenie, ktoré sa zdá kruté pre povrchnú a klamnú telesnú myseľ, sa ukazuje ako plné múdrosti a plné dobrých vecí. Povoláva padnutých k spáse, mŕtvych k životu a tých pochovaných v pekle do neba.

            Tí, ktorí sa nechcú dobrovoľne vzdať seba samých a sveta, sú násilne donútení urobiť jedno i druhé. Keď príde nevyhnuteľná smrť, musia nechať za sebou všetko, čo milovali. Ich seba zrieknutie bude také extrémne, že budú prinútení odhodiť dokonca svoje telá, nechajúc ich hnilobe a červom.

            Sebaláska,  upnutie sa k pominuteľným veciam a naplnenie starosťami – toto je ovocím sebaklamu, slepoty, duchovnej smrti. Sebaláska je zvrátená láska k sebe samým. Taká láska je nerozumná a pochabá. Kto je plný sebalásky, vášnivý v pomíňajúcich potešeniach a hriešnom pôžitkárstve, je svojím vlastným nepriateľom. Je vrahom seba samého. Sebaláskou a uspokojovaním seba samého skončí nenávidením a zničením seba samého po celú večnosť.

            Pozrime sa okolo, my, ktorí sme zabávaní, zahalení a oklamaní svetom. Zobuďme sa my, ktorí sme boli očarení svetom, ktorý nás priviedol k zrieknutiu sa nášho skutočného sebapoznania. Učme sa z vecí, ktoré sa neustále stávajú okolo nás. To, čo sa stáva okolo nás, to sa neodvratne stane taktiež nám.

            Ak niekto strávi celý svoj život úsilím o získanie pôct a slávy, vezme si ich do večnosti? Nenechá azda tu na zemi všetky svoje bombastické tituly, ocenenia, pôžitky, ktorými sa obklopil? Nevstúpil takýto človek do večnosti iba so svojimi skutkami a kvalitami, ktoré si nadobudol počas svojho pozemského života? (Pole, kapitola 1, odstavec 10-17.) 

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

 

Read Full Post »