Feed on
Posts

Archive for the 'Nasledovanie Krista' Category

Zdroj:

https://youtu.be/_loUTdDJT6Y

https://youtu.be/xoB_gjuZgf8

Read Full Post »

12. Nedeľa po ZSD - Mt 19, 16-26

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

9. Nedeľa po ZSD - Mt 14, 22-34

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Oslavujme a buďme vďační Bohu za mnohé dobrodenia, ktoré nám dal pre naplnenie našich potrieb, za náš dočasný domov na zemi. S čistou mysľou kontemplujme význam týchto dobrodení, ktoré sú iba vyblednutou napodobeninou dobrých nebeských vecí. Napodobňujú večné dobrá tak slabo a neúčinne ako tieň napodobňuje objekt, ktorý ho vrhá. Dávaním týchto pozemských dobier Boh nám tajomne hovorí:

            Môj ľud! Vaše dočasné putovanie je požehnané rôznymi a nespočítateľnými dobrami, ktoré môžu uchvátiť vaše oko a srdce a vrchovato naplniť všetky vaše potreby. Pochopte nesmiernu a nepredstaviteľnú dobrotu Boha, nekonajte bláznivo, ale premýšľajte o nich a používajte ich s mierou. Nedajte sa nimi zotročiť, nezničte sa kvôli ním. Používajte z nich tak veľa ako potrebujete a s celou silou usilujte o dosiahnutie nebeských dobrých vecí.

            Oddeľme sa od každého falošného učenia a aktivity. Kristova ovečka nenasleduje cudzí hlas. „Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú“ (Jn 10, 5). Spoznajme Kristov hlas, aby sme ho okamžite rozoznali a nasledovali jeho priania, keď ho začujeme. Nadobudnutím túžby nášho ducha po jeho hlase, nadobudneme odstup od cudzieho hlasu, ktorý napĺňa našu telesnú myseľ rôznymi predstavami. Hneď ako počujeme tento cudzí hlas, utečme od neho ako pravé Kristove ovečky, ktoré sa zachraňujú od cudzieho hlasu útekom a tvrdohlavým odmietaním počúvať ho. Dokonca počúvať tento hlas je nebezpečné; po počutí prichádza pokušenie, po pokušení – záhuba. Pád prarodičov začal s nevinným počúvaním cudzieho hlasu.

            Náš Pastier nás nevolá iba svojím hlasom, ale vedie nás tiež príkladom svojho vlastného života. Kráča pred svojimi ovečkami. Prikázal nám zrieknuť sa sveta, zrieknuť sa seba samých a vziať svoj kríž; to všetko sám urobil pred našimi očami. „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach“ (1 Pt 2, 21). Zvolil si stať sa človekom, a hoci sa narodil z kráľovskej línie, bola to línia, ktorá padla na úroveň najnižších a najbežnejších ľudí. Narodil sa z presvätej Matky počas cestovania, ktorá nemohla nájsť miesto, kde zložiť hlavu. Narodil sa v jaskyni, kde držali dobytok pred nepriazňou počasia; jeho kolískou bolo kŕmidlo pre zvieratá. Hneď po  narodení sa rozšírilo sprisahanie na jeho vraždu. Dieťa bolo prenasledované! Dieťa bolo hľadané, aby bolo zabité! Dieťa utieklo od vrahov cez púšť do Egypta.

            Bohočlovek strávil svoje detstvo v poslušnosti svojim rodičom, jeho adoptívny otec a vlastná Matka, ukazujú príklad pokory všetkým ľuďom, ktorí hynú v pýche a hrdej neposlušnosti. Svoj dospelý vek Pán zasvätil hlásaniu Evanjelia, putujúc z mesta do mesta, z dediny do dediny, nemajúc vlastný domov. Jeho odevom nebolo nič viac než tunika a plášť. Zatiaľ čo ohlasoval spásu ľuďom a zahŕňal ich božskou milosťou, tí istí ľudia ho nenávideli akoby bol usvedčený zločinec. Dovolil im spáchať hroznú ukrutnosť, ktorú si želali ich srdcia, pretože skrze smrť presvätého chcel vykúpiť zločinnú ľudskú rasu z večného prekliatia a smrti. Pozemský život Bohočloveka bol plný utrpenia a skončil bolestivou smrťou.

            Nasledovaním Pána, všetci svätí vstúpili do požehnanej večnosti úzkou a bolestivou cestou, zrieknutím sa všetkej slávy a pôžitkov tohto sveta, umlčaním vášní svojho tela asketickou námahou a pribitím svojho ducha na Kristov kríž. Vystavili sa núdzi, prenasledovaniu zlými duchmi a trápeniu bratov. Nasledujme Krista a veľké množstvo svätých, ktorí kráčali za tým, ktorý „keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach“ (Hebr 1, 3). Všetkých, ktorí ho nasledujú, hovorí: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25, 34). Amen. (Pole, kapitola 1, odstavec 38-42.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

Premenenie Pána - Mt 17, 1-9

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

"Budúcnosť Cirkvi môže a bude závisieť od tých, ktorých korene sú hlboké a žijú z čistej plnosti svojej viery. Nebude závisieť od tých, ktorí sa s ňou zosúladia iba na chvíľu, alebo od tých, ktorí iba kritizujú ostatných a predpokladajú, že oni sami sú nejakými neomylným meradlom. A takisto nebude závisieť ani od tých, ktorí si zvolia ľahšiu cestu, alebo od tých ktorí sa vyhýbajú utrpeniu kvôli viere vyhlasujúc ho za falošné, zastarané, tyranské a striktne zákonné – a všetko, čo kladie požiadavky na ľudí, čo im ubližuje alebo núti k obete. Aby som bol pozitívnejší: budúcnosť Cirkvi, opäť ako vždy, bude prebudovaná svätcami, ľuďmi – tými, ktorých myšlienky siahajú hlbšie než len vo forme sloganov na každý deň. Budú to tí, ktorí vidia viac než ostatní, pretože ich životy pokrývajú širšiu realitu. Nesebectvo, ktoré oslobodzuje ľudí, sa dá dosiahnuť len trpezlivosťou v malých každodenných skutkoch sebazapierania. Týmto každodenným utrpením, ktoré samo odhaľuje človeku, ako veľmi je zotročený svojím vlastným egom – týmto každodenným utrpením sa oči človeka pomaly otvoria. Vidí len v takom rozsahu, v akom žil a trpel. Ak dnes už sotva môžeme spoznať Boha, je to preto, že sa mu môžeme ľahko vyhnúť, utiecť z hĺbky nášho bytia pomocou omámenia, nejakého potešenia alebo niečoho iného. Takže naša vlastná vnútorná hĺbka zostáva pre nás zatvorená. Ak je pravda, že človek vidí len svojím srdcom, potom ako veľmi sme slepí!“ (Jozef Ratzinger - 1969)

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Prorok nazýva zem miesto svojho putovania a sám seba pútnikom na zemi: „Veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia“ (Ž 39, 13). Aká jasná a hmatateľná pravda, napriek tomu zabudnutá napriek svojej samozrejmosti. Som cudzincom na zemi – vstúpil som na ňu narodením a opustím ju skrze smrť. Som pútnikom na zemi, kde som bol presťahovaný z Edenu, kde som sa znesvätil a poškvrnil hriechom. Vyjmem sa zo sveta, z tohto môjho dočasného vyhnanstva, do ktorého som bol daný mojím Bohom, aby som sa posúdil a očistil od hriešnosti a pripravil na život v nebi. Pre moju tvrdohlavosť a zvrátenosť mal by som byť večne zatratený v temnote pekla. Som pútnikom na zemi – začal som putovanie v kolíske a skončím ho v hrobe. Putujem od mladosti k stareckej vetchosti. Putujem cez rôzne svetské okolnosti a situácie. Som len pútnik, ako všetci moji otcovia. Moji otcovia boli cudzincami a pútnikmi na zemi – vstúpili tu narodením a odišli skrze smrť. Nie sú žiadne výnimky. Žiadny človek neostáva naveky na zemi. Aj ja odídem. Už som začal svoju poslednú cestu, zoslabol som podrobený starému veku. Pôjdem stadiaľ podľa nezmeniteľného zákona a mocného nariadenia môjho Stvoriteľa a Boha.

            Uvedomme si, že sme len pútnikmi na zemi. Jedine tak budeme schopní vydať správne vyúčtovanie z nášho pozemského života. Jedine tak budeme môcť dať nášmu životu správny smer a použiť ho na dosiahnutie blaženej večnosti; nie pre ničotu, nie pre skazu. Pád nás oslepil a stále oslepuje! Po akomkoľvek dlhom čase budeme prinútení čeliť pravdám, ktoré sú tak zrejmé, že nepotrebujú žiadne potvrdenie.

            Keď sa pútnik na svojej ceste zastaví v dome pre pútnikov, nevenuje príliš pozornosti stavu toho domu. Prečo by aj, veď tam ostáva len na krátky čas. Je spokojný iba s jednoduchými nevyhnutnosťami; nemrhá peniazmi, ktoré potrebuje na pokračovanie svojej cesty a na nájdenie ubytovania v veľkom meste, do ktorého cestuje. Trpí núdzu a nedostatok pohodlia s trpezlivosťou, pretože vie, že sú to nepríjemnosti, ktorým čelí každý, kto cestuje. Neupína sa k žiadnym veciam v tejto ubytovni, nech by boli akokoľvek atraktívne. Nestráca čas zbytočnými vecami, pretože potrebuje všetok čas použiť na dokončenie namáhavej cesty. Je neustále ponorený do uvažovania o slávnom hlavnom meste, do ktorého cestuje; uvažuje o ťažkostiach, ktoré musí na ceste prekonať a o rôznych veciach, ktoré môžu jeho putovanie uľahčiť; uvažuje o možnosti prepadnutia zlodejmi na ceste, o smútku tých, ktorí neboli schopní dokončiť cestu a o preveľkom šťastí tých, ktorí ju úspešne dokončili. Po zotrvaní v ubytovne na nevyhnutný čas, pútnik poďakuje vlastníkovi, odchádza a zabúda na ubytovňu alebo si ju len matne pamätá, pretože jeho srdce k nej nepriľnulo.

            Nadobudnime si rovnaký nezáujem voči svetu. Nemrhajme bláznivo schopnosťami duše a tela; nedávajme ich ako obetu márnemu a pomíňajúcemu svetu. Ochráňme sa pred pripútaním ku krátkodobým a materiálnym veciam, aby tak svet nám nezabránil nájsť tie nebeské a večné. Ochráňme sa pred našimi nenásytnými a neuhasiteľnými túžbami, ktoré iba urýchľujú pád v hroznej miere. Ochráňme sa pred nadbytočnosťami a uspokojme sa s tým, čo je nevyhnutné. Upriamujme svoju pozornosť k životu po smrti, ktorý nemá konca.

            Spoznajme Boha, ktorý nám prikázal, aby sme ho poznali a vedie nás k tomuto poznaniu skrze svoje slovo a milosť. Priľnime k Bohu počas tohto pozemského života. Ponúka nám najintímnejšie zjednotenie so sebou samým a dáva nám istú mieru času – pozemský život, aby sme k tejto jednote dospeli. Nejestvuje žiaden iný čas, okrem tohto obmedzeného pozemského života, kedy sa s ním môžeme zjednotiť. Ak to nenastane počas tohto času, nestane sa to nikdy. Staňme sa priateľmi s obyvateľmi neba, so svätými anjelmi a svätými, aby nás prijali do „večného domova“ (Lk 16, 9). Poznajme tiež padnutých duchov, tých zlých a hrozných nepriateľov ľudského pokolenia, aby sme sa vyhli ich pasciam a večnému životu s nimi v plameňoch pekla. Nech Božie slovo osvecuje našu cestu (porov.: Ž 118, 105). (Pole, kapitola 1, odstavec 33-37.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

Tito Colliander: Cesta asketikov. Kapitola 26. – O vzácnej perle.

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

7. Nedeľa po ZSD - Mt 9, 27-35

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Zrieknime sa túžby po poctách a ľudskej chvály! Nenaháňajme sa po pozíciách a tituloch ani nesiahajme po nečestných a nedôstojných prostriedkoch na ich dosiahnutie, vysmievajúc sa Božiemu zákonu, svedomiu a dobru našich bratov. Takéto prostriedky sú najčastejšie používané pre dosiahnutie pozemskej slávy. Kto je infikovaný a zotročený márnou svetskou slávou, je neschopný veriť v Krista. Veď Kristus povedal: „Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!“ (Jn 5, 44). Ak Božia prozreteľnosť nám dala pozemskú moc, tak použime to, aby sme sa stali dobrodincami ľudstva. Odmietnime tento dušu otravujúci – tak nebezpečný pre ľudskú dušu – bláznivý a zavrhnutiahodný egoizmus, ktorý mení tých, ktorí sú ním infikovaní do zvierat a démonov, ktorí sa stávajú pliagou ľudstva a zloduchmi i proti sebe samým.

            Milujme Božiu vôľu nadovšetko. Uprednostňujme ju pred všetkým. Nenáviďme všetko, čo jej protiví so spravodlivým a Bohu milým hnevom. Keď naša prirodzenosť, poškvrnená hriechom, povstane proti učeniu Evanjelia, pohrdnime našou prirodzenosťou odmietnutím jej túžob a potrieb. Čím viac rozhodnejší bude náš spravodlivý hnev, tým viac rozhodnejšie bude naše víťazstvo nad hriechom a našou prirodzenosťou, ktorá je zotročená hriechom, a tým viac bude rýchlejší náš duchovný triumf.

            Keď sa príbuzní usilujú odviesť ťa od konania Božej vôle, nasmeruj svoj spravodlivý hnev voči ním podobne ako ovce prejavujú svoj hnev voči vlkom. Nepredstierajú, že sú vlkmi, ani sa nebránia s vycerenými zubami. „Hľa  posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice“ (Mt 10, 16). Tento svätý hnev namierený na príbuzných pozostáva v zotrvaní oddanosti Bohu a odmietnutím padnutej ľudskej vôli, aj keď títo ľudia sú naši najbližší príbuzní. Ide o statočnú trpezlivosť uprostred záplavy ich útokov; ide o modlitbu za ich spásu a nie o zlé slová alebo skutky, ktoré odhaľujú hnev padnutej prirodzenosti. Takýto hnev sa protiví Bohu.

            „Nemyslite si,“ hovorí Spasiteľ, „že som priniesol pokoj na zem: Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre“ (Mt 10, 34-35). Svätý Ján Klimak vysvetľuje tieto Pánove slová takto: „Prišiel oddeliť milovníkov Boha od milovníkov sveta; telesné od duchovného; milujúcich chválu od pokorných. Boh je potešený oddelením, keď je urobené z lásky k nemu.“ (Pole, kapitola 1, odstavec 29-32.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

Tito Colliander: Cesta asketikov. Kapitola 24. – O vysvetlení Zacheja.

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

Read Full Post »

            Nie je možné súčasne nasledovať vlastnú vôľu a Božiu vôľu. Aktivitou prvej, druhá sa stáva poškvrnená a zbytočná. Sladko voňajúce myro stratí svoju hodnotu keď je zmiešané čo i len malým množstvom odporne voňajúcou tekutinou. Boh hovorí skrze proroka: „Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili ústa Pánove“ (Iz 1, 19-20).

            Je nemožné poznať Božie zmýšľanie, ak máme telesné zmýšľanie. Apoštol povedal: „Tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“ (Rim 8, 5-6). Čo je telesné zmýšľanie? Je to spôsob myslenia, ktoré prišlo zo stavu, do ktorého ľudstvo bolo uvedené pádom, ktoré ich nabáda konať akoby mali žiť večne na zemi, vyzdvihujúc všetko dočasné a náchylne k chaosu, ponižujúc Boha a všetko, čo sa mu páči a tým odvádza ľudí od spásy.

            Zrieknime sa našich vlastných duší podľa príkazu Spasiteľa, aby sme našli naše duše! Ochotne odmietnime poškvrnený stav, do ktorého sme boli vovedení naším dobrovoľným odmietnutím Boha, aby sme tak prijali od Boha svätý stav ľudskej prirodzenosti obnovený vteleným Bohom! Nahraďme našu vôľu a vôľu démonov Božou vôľou ohlásenou pre nás v Evanjeliu. Nahraďme naše telesné zmýšľanie – ktoré zdieľame s padnutými duchmi – Božím zmýšľaním, žiariacim z Evanjelia.

            Zrieknime sa našich pozemských bohatstiev, aby sme boli schopní nasledovať nášho Pána Ježiša Krista! Zrieknutie sa pozemských bohatstiev je možné iba vtedy, keď ich správne chápeme. Evanjelium nám dáva správne vysvetlenie ako zaobchádzať s majetkom (Lk 16, 1-31). Keď človek príjme toto správne chápanie, jeho rozum nevyhnutne spozná pravdu. Pozemské bohatstvo nepatrí nám, ako nesprávne veria tí, ktorí o tom nepremýšľali. Ak by to bola pravda, tak by bolo vždy v našom vlastníctve. Pozemské bohatstvá však neustále prechádzajú z človeka na človeka, čím sa ukazuje, že sú nám dané iba dočasne. Bohatstvo patrí Bohu; človek je iba dočasný správca. Verný správca verne nasleduje priania toho, kto mu zveril toto bohatstvo. A my, dočasne vládnuci nad bohatstvom, ktoré nám bolo dané, musíme ho užívať podľa Božej vôle. Nevyužívajme tieto prostriedky na ukájanie našich túžob a vášní, čo je zdroj večnej záhuby. Užívajme ho pre dobro ľudstva, ktoré žije v núdzi a trápení; užívajme ho ako prostriedok pre našu spásu. Tí, ktorí túžia po kresťanskej dokonalosti, vzdávajú sa úplne svojho bohatstva (Mt 19, 16-30). Tí, ktorí chcú byť spasení, musia dávať almužny podľa svojich možností, a nesmú užívať bohatstva nad mieru. (Pole, kapitola 1, odstavec 25-28.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Ak niekto strávil svoj život zhromažďovaním bohatstva, ušetril veľkú kopu peňazí, kúpil veľké plochy pôdy, založil podniky s vysokým ziskom, žil v palácoch žiariacich zlatom a mramorom, nechával sa voziť v nádherných kočiaroch – mohol si niečo z toho vziať do večnosti? Nie! Všetko nechal na zemi a uspokojil sa s poslednou potrebou tela pre maličký kúsok zeme, ktorý je rovnaký pre všetkých mŕtvych ľudí.

            Kto strávil svoj život v honbe za pôžitkami a potešeniami tela, kto strácal čas s priateľmi hraním hier a iných nezmyslov, kto hodoval honosných hostinách, je nakoniec nevyhnutne odtiahnutý od svojho zvyčajného života. Prichádza staroba, choroba a nakoniec hodina oddelenia duše od tela. Potom spozná, ale príliš neskoro, že slúženie svojím vášňam a túžbam je nič iné než sebaklam a žitie pre pôžitky tela a hriechu je životom bez zmyslu.

            Úsilie o svetský úspech – aké je to čudné a hrozné! Toto hľadanie úspechu je šialenstvom. Sotva je takýto úspech dosiahnutý, okamžite stráca svoju hodnotu a honba za ďalším je obnovená s novým zápalom. Človek nikdy nežije šťastne v prítomnosti; žije iba pre budúcnosť, usilujúc o veci, ktoré ešte nemá. Tieto veci priťahujú srdce človeka skrze snenie a nádej pre ich nadobudnutie. Keď je človek takto neustále klamaný, ženie sa za týmito vecami počas celého svojho života, kým ho nevezme neočakávaná smrť. Ako niekto môže vysvetliť že táto túžba, ktorá považuje každého za bezduchého zradcu a vládne nad každým, priťahuje tak mnohých? Do našich sŕdc bola vložená túžba po večnej blaženosti. Ale my sme padli a naše srdcia oslepené pádom, hľadajú v čase a na zemi to, čo existuje iba vo večnosti a v nebi.

            Rovnaký osud, ktorý navštívil mojich otcov a bratov, navštívi aj mňa. Oni zomreli a aj ja zomriem. Opustím svoju celu; opustím moje knihy, moje šaty, môj písací stolík, za ktorým som strávil mnoho hodín. Opustím všetko, čo som potreboval alebo som si myslel, že potrebujem počas tohto pozemského života. Vynesú moje telo z cely, kde som žil v očakávaní večného života a domova. Vynesú moje telo a dajú ho zemi, ktorá poslúžila na stvorenie ľudského tela. Tento istý osud navštívi aj vás, bratia, ktorí čítate tieto slová. Tak isto zomriete, nechajúc zemi všetko, čo je zo zeme. Iba so svojimi dušami vstúpite do večnosti.

            Ľudská duša naberá tie kvality, ktoré sú v zhode s jej aktivitami. Tak ako zrkadlo ukazuje obraz objektov, ktoré sú pred neho položené, tak aj duša je opečiatkovaná otlačkom svojich skutkov, činností a okolia. Zatiaľ čo zrkadlo stráca odrazené obrazy, keď sú objekty odstránené spred neho, duša si drží tieto otlačky. Môžu byť zotreté alebo odstránené inými, ale to vyžaduje prácu a čas. Tieto otlačky, ktoré sú vtlačené duši v hodine smrti, ostávajú časťou duše navždy a garantujú buď večné blaženosť alebo večné utrpenie.

            „Nik nemôže slúžiť dvom pánom“ (Mt 6, 24), povedal Pán padnutému človeku, odhaľujúc pred ľudstvom stav, do ktorého bolo privedené následkom pádu. Podobným spôsobom lekár odhaľuje pacientovi jeho fyzický stav, do ktorého ho priviedla choroba, a ktorý sám nemôže pochopiť. Kvôli našej duchovnej chorobe, potrebujeme včasné zrieknutie sa o odmietnutie sveta pre našu spásu. „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“

            Skúsenosť neustále potvrdzuje správnosť tohto pohľadu na morálnu chorobu ľudstva, ktorú presvätý Lekár v spomenutom výroku (porov.: Mt 6, 24) vyjadril s rozhodnou priamosťou – rozmaznané hriešne a márnivé túžby vždy vedú k posadnutosti s nimi a po tejto posadnutosti prichádza otroctvo, ktoré je smrťou všetkého duchovného. Tí, ktorí sa dali viesť takýmito túžbami a telesným zmýšľaním, boli nimi zotročení, zabudli na Boha a večnosť, premrhali svoj pozemský život a zomreli večnou smrťou.“ (Pole, kapitola 1, odstavec 18-24.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

Read Full Post »

            Jestvuje moment, veľmi zreteľný moment, ktorý je výrazne zaznamenaný v toku nášho života, kedy človek začína žiť kresťanský život. Je to moment, keď v ňom začali byť prítomné charakteristické znaky kresťanského života. Kresťanský život je nadšenie a sila pre zotrvávanie v spoločenstve s Bohom prostredníctvom aktívneho napĺňania jeho svätej vôle, podľa našej viery v Ježiša Krista a s pomocou Božej milosti, na slávu jeho svätého mena.

            Podstata kresťanského života leží v spoločenstve s Bohom, v Ježišovi Kristovi našom Pánovi – v spoločenstve s Bohom, ktoré je na začiatku zvyčajne ukryté nielen pre druhých, ale tiež pred nami samými. Svedectvo tohto života, ktoré je viditeľné alebo môže byť v nás vnímané je vrúcnosť aktívneho nadšenia páčiť sa Bohu kresťanským spôsobom, s úplnou sebaobetou a odmietnutím všetkého, čo sa mu protiví. Keď nastane takýto zápal, vtedy začína kresťanský život. Človek, v ktorom je takýto zápal neprestajne aktívny, žije kresťanským spôsobom. (Sv. Teofan Zatvornik)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

Read Full Post »

            Hriech sa pre nás stal tak bežným kvôli pádu, ktorý absorboval všetky kvality a úmysly duše. Odmietnutie hriechu, ktorý sa stal časťou duše, vyžaduje odmietnutie duše samej. Tento druh odmietnutia duše je nevyhnutný pre vlastnú spásu. Odmietnutie prirodzenosti poškvrnenej hriechom je nevyhnutné pre dosiahnutie prirodzenosti obnovenej Kristom. Keď hoci len malá časť jedla bola otrávená, celé jedlo sa zahodí. Tanier je starostlivo umytý a až potom na ňom servíruje nové jedlo. Jedlo, ktoré bolo z časti poškvrnené jedom možno nazvať samotným jedom.

            Aby sme nasledovali Krista, musíme sa najprv vzdať vlastnej múdrosti a  vôle. Ako múdrosť tak aj vôľa našej padnutej prirodzenosti je úplne presiaknutá hriechom a nemôže byť zladená s Božou múdrosťou a vôľou. Iba ten, kto odmietne svoju múdrosť, môže prijať Božiu múdrosť a iba ten, kto odmietne vlastnú vôľu, je schopný plniť Božiu vôľu.

            Aby sme nasledovali Krista, vezmime svoj kríž. Prijatie kríža sa nazýva ochotné, zbožné podriadenie sa Božiemu úsudku, napriek všetkej bolesti, ktoré môže byť daná alebo dovolená Božou prozreteľnosťou. Reptanie a hnev počas bolesti a ťažkostí je odmietnutím kríža. Iba ten, kto vezme svoj kríž, môže nasledovať Krista – podriaďuje sa Božej vôli a pokorne uznáva, že si zaslúži každý súd a trest.

            Pán, ktorý nám prikázal obetovať seba samých, zriecť sa sveta a niesť svoj kríž, nám dáva silu naplniť tento príkaz. Kto sa rozhodne naplniť tento príkaz a hneď sa o to aj pokúša, spoznáva jeho nevyhnutnosť. Toto učenie, ktoré sa zdá kruté pre povrchnú a klamnú telesnú myseľ, sa ukazuje ako plné múdrosti a plné dobrých vecí. Povoláva padnutých k spáse, mŕtvych k životu a tých pochovaných v pekle do neba.

            Tí, ktorí sa nechcú dobrovoľne vzdať seba samých a sveta, sú násilne donútení urobiť jedno i druhé. Keď príde nevyhnuteľná smrť, musia nechať za sebou všetko, čo milovali. Ich seba zrieknutie bude také extrémne, že budú prinútení odhodiť dokonca svoje telá, nechajúc ich hnilobe a červom.

            Sebaláska,  upnutie sa k pominuteľným veciam a naplnenie starosťami – toto je ovocím sebaklamu, slepoty, duchovnej smrti. Sebaláska je zvrátená láska k sebe samým. Taká láska je nerozumná a pochabá. Kto je plný sebalásky, vášnivý v pomíňajúcich potešeniach a hriešnom pôžitkárstve, je svojím vlastným nepriateľom. Je vrahom seba samého. Sebaláskou a uspokojovaním seba samého skončí nenávidením a zničením seba samého po celú večnosť.

            Pozrime sa okolo, my, ktorí sme zabávaní, zahalení a oklamaní svetom. Zobuďme sa my, ktorí sme boli očarení svetom, ktorý nás priviedol k zrieknutiu sa nášho skutočného sebapoznania. Učme sa z vecí, ktoré sa neustále stávajú okolo nás. To, čo sa stáva okolo nás, to sa neodvratne stane taktiež nám.

            Ak niekto strávi celý svoj život úsilím o získanie pôct a slávy, vezme si ich do večnosti? Nenechá azda tu na zemi všetky svoje bombastické tituly, ocenenia, pôžitky, ktorými sa obklopil? Nevstúpil takýto človek do večnosti iba so svojimi skutkami a kvalitami, ktoré si nadobudol počas svojho pozemského života? (Pole, kapitola 1, odstavec 10-17.) 

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

 

 

Read Full Post »

            Každý, kto prijal obnovu vo svätom krste a uchoval si čistotu, ktorú dostal pri krste s pomocou života podľa evanjelií bude spasený. Vstúpi do bohumilého pozemského života cez duchovné znovuzrodenie a vyjde z tohto sveta skrze blaženú smrť a vo večnosti nájde večnú, sladkú duchovnú pastvu.

            Zrieknutie sa sveta musí predchádzať nasledovanie Krista. To druhé nemá miesto v duši, dokiaľ to prvé nie je uskutočnené. Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“ (Mk 8, 34-35). „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14, 26-27).

            Mnohí prichádzajú k Pánovi, ale iba málo sa rozhodne nasledovať ho. Mnohí čítajú Evanjelia, nachádzajú v nich útechu, sú inšpirovaní ich vznešeným a svätým učením, ale málo sa rozhodne formovať svoje skutky podľa evanjeliových prikázaní. Pán hovorí všetkým, ktorí k nemu prichádzajú a túžia byť s ním: „Ak niekto prichádza ku mne“ a nezriekne sa sveta a seba samého,  „nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14, 26-27).

            „Tvrdá je to reč!“ – povedali dokonca ľudia, ktorí sa zdali byť jeho nasledovateľmi a považovali sa za jeho učeníkov: - „Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6, 60). Takto je Božie slovo súdené múdrymi tohto sveta v úbohosti ich rozlišovania. Božie slovo je život, večný život, skutočný život. Týmto slovom je zničené telesné zmýšľanie (porov.: Rim 8, 6) pretože je zrodené zo smrti a vedie ľudí k večnej smrti. Božie slovo je pre tých, ktorí umierajú kvôli telesnému zmýšľaniu, bláznovstvo, „ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou“ (1 Kor 1, 18). (Pole, kapitola 1, odstavec 4-9.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

Read Full Post »

„Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje!“ (Jn 12, 26) hovorí Pán. Každý kresťan skrze sľub daný pri svätom krste berie na seba zodpovednosť byť otrokom a sluhom Pána Ježiša Krista. Každý kresťan absolútne musí nasledovať Pána Ježiša Krista.

Po tom, čo sa nazval pastierom oviec, Pán povedal, že „ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas“ (Jn 10, 4). Hlas Krista je jeho učenie; hlas Krista je Evanjelium; nasledovanie Krista znamená kompletné nasledovanie jeho prikázaní. 

Aby sme nasledovali Ježiša Krista, musíme poznať jeho hlas (porov.: Jn 10, 4). Študuj Evanjelium a budeš schopný nasledovať Krista celý život. (Pole, kapitola 1, odstavec 1-3.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

Read Full Post »

Druhá nedeľa po Zostúpení Svätého Ducha - Mt 4, 18-23.

Read Full Post »